Strach.

" Nebojte sa tých, ktorí zabijú telo, ale nemôžu zabiť dušu; ale bojte sa viac toho, ktorý môže telo i dušu zahubiť v pekle. " Matúš 10:28

Strach je ťaživý pocit duše, ktorý existuje nielen u ľudí, ale aj u zvierat - pocit, vložený do živého organizmu, aby vykonal nejakú misiu. Strach rozumie, že v prostredí, v ktorom žijeme, alebo v podmienkach, v ktorých žijeme sú známe elementy, protivné, alebo zhubné pre náš život. Tento pocit slúži jednoducho na to, aby nás chránil od všetkého, čo nám môže škodiť. Kedy, v ktorom čase sa strach objavil u ľudí? Podľa všeobecnej predstavy sa zrodil s pádom človeka v dôsledku hriechu. Predtým človek nepoznal čo je strach. V skutočnosti má strach dva prejavy - vonkajší a vnútorný. Keď nejaké dieťa urobí po prvý krát chybu, ihneď v jeho duši povstane pocit strachu. Čia duša je tichá a pokojná, keď sa trocha prehreší? Hneď ju naplní tento pocit strachu. To znamená, že do duše vstupujú známe elementy, ktoré ju ohrozujú. Pripusťme, že máte dom, ktorého podlaha je urobená z borovice - hneď sa vás zmocní strach, že sa to môže zapáliť a zhorieť. Je teda nejaký element, ktorý je vložený do vašej podlahy; látky, ktoré môžu horieť a vzplanúť, si môžu uvedomiť tieto vlastnosti a celý váš dom zhorí. Keď to takto prebiehalo v organickom svete po tisíce rokov, spravil tento pocit ľudí a zvieratá otrokmi strachu. Ale strach má aj dobrú stránku - vďaka nemu sa vytvorila taktiež bdelosť. Nohy mnohých zvierat sa stali dlhými následkom strachu; zviera, ktoré má dlhé nohy je vždy bojazlivé - to môžete vziať ako fakt. Zadné nohy zajaca sú veľmi dlhé a predné - krátke; keby boli aj predné nohy dlhé, pomohli by mu, aby bežal rýchlejšie.

Teraz sa nebudem púšťať do rozprávania toho, akú úlohu zohral strach v evolúcii. Súčasní vedci hovoria, že náboženstvo vzniklo zo strachu. Táto koncepcia je nesprávna, pretože náboženstvo existovalo ešte pred objavením sa strachu. Kristus sa obracia k svojím učeníkom, pretože vie, že sa nachádzajú v tejto kategórii, že sa obávajú o svoj dom, o svoje telo, a hovorí im: " Nebojte sa tých, čo môžu zabiť vaše telo, ale dušu zničiť nemôžu." Prečo? Ak máte nejaký kapitál vložený v banke a niektorý človek vám zapáli dom, neznepokojujte sa, pretože si postavíte nový a krajší dom. To znamená, dokiaľ máte kapitál vašej duše uložený na inom mieste, namáte sa prečo báť.

Teraz poďme prebrať druhú časť veršu - koho sa bojíte. " Bojte sa toho, ktorý môže zahubiť telo i dušu." Nad druhou časťou veršu boli dlhé spory - kto je ten druhý, ktorého je treba sa obávať. Niektorí hovoria, že ten, koho je treba sa obávať je diabol. Ja vám hovorím, že ten koho sa máme obávať, je Boh a to v zmysle, aby sme Ho nezarmucovali, čo znamená, že budeme bohabojní. Ak by som tlmočil Božský zákon života, nepovedal by som vám koho sa máte obávať alebo sa neobávať, ale poviem vám, ako napĺňať Boží zákon. Toto je záporná forma strachu. A pozitívna forma prichádza, keď sme zhrešili: ten, kto napĺňa Božiu vôľu, nemá sa prečo obávať; ale tí, ktorí ju nenapĺňajú, všetci budú mať vo svojom srdci strach a nebudú nikdy spokojní a slobodní. V kapitole, ktorú som bol prečítal, Kristus ubezpečuje svojích učeníkov, že vo svete existujú isté zákony, ktoré regulujú ľudský život: " Dokonca vaše vlasy na hlave - hovrí svojím učeníkom - sú spočítané." Ani jeden vlas nemôže spadnúť len tak. Ak napĺňam Boží zákon, budem pod Božou ochranou ako vtáci.

U súčasných kresťanov je jedno nesprávne pochopenie nášho vzťahu k Bohu, k náboženstvu, a následkom toho sa rodí v ľudskej duši i mnoho utrpenia. Napríklad, niektorí bezpochyby považujú za náboženstvo ísť do kostola, zapáliť sviecu, prežehnať sa, a myslia, že keď tieto veci urobia, sú veriaci. Avšak, viera je niečo omnoho hlbšie. Najhlbším obsahom viery je mať lásku k Bohu. Potom, čo budete mať tento základný zákon v sebe, budete pripravený urobiť tisíc iných vecí kvôli Bohu. Ale ako môžeme prejaviť lásku k Bohu, keď Ho nevidíme? Kristus hovorí: " Otec váš je na nebesiach ". Obraciam svoje oči a vidím, že Ho niet a hovorím si: " Keď vyjdem zo svojho tela, pôjdem na to miesto."

Kristus sa obracia k svojím učeníkom a hovorí im: " Nebojte sa takých, ktorí sú na zemi a zabíjajú ". Kto sú tí, čo zabíjajú? Keď prečítate prvý verš, uvidíte, že je zlým duchom daná moc zabíjať, ale táto moc sa nerozprestiera nad dobrými ľuďmi, ale nad zlými. Súčasný kresťan hovorí: " Chcem vládnuť nad svojími bratmi." Vidíte, že Kristus nedal apoštolom moc vládnuť nad ľuďmi, ale nad zlými duchmi. Každý z nás nad nimi musí vládnuť. Kto nerozumie tomuto Božiemu zákonu, bude vždy robiť prehrešky, bude mať nástrahy od týchto duchov odtiaľ alebo odtamtiaľ. Ľudia majú rôzne metódy na zastrašenie týchto duchov, ale duchovia sa toho neboja; neboja sa palice, ani slov. Aby si mal moc nad jediným zlým duchom, nesmieš mať jeho slabosti. Ak ich máš, môžeš byť vedec, filozóf, minister, budeš ich otrok - oni robia intrigy, zosadzujú kráľov, môžu urobiť všetko. Ak nemáš tieto slabosti, si ich pán. Práve preto Kristus prikazoval duchom; On bol čistý, a keď im povedal : " Vyjdite!", oni odpovedali: "Počúvame". Tí, ktorí prinášajú a ktorí liečia choroby, sú tiež zlí duchovia. Poviete: "Čudné", však? Zákon je taký. Ak vezmete od nejakého človeka peniaze, musíte ich vrátiť spať, že ano? Ak zraníte nejakého človeka, musíte zaplatiť za jeho vyliečenie, že ano? Diabol urobil škodu, ale vy vykrikujete na Boha, aby zaplatil vašu škodu. Boh chytí diabla a povie mu: " Zničil si dom toho človeka, choď a naprav to " - a diabol sa mučí, aby ho opravil. A potom mu povie opať: " Ak chceš, zbor dom znovu!"

Teraz, prečo Boh neodpovedá na vaše modlitby? Poviem. Pretože ste hriešnici, keď prídu títo robotníci, nemôžete ich kontrolovať a oni utečú. Je treba, keď ich Boh pošle, aby ste mali autoritu, aby ste im rozkázali - aby ste nad nimi stáli s bičom; pretože ak ich necháte, všetci utečú preč a váš dom zostane nepostavený. Nikdy nesmiete mať slabosti, ktoré majú títo duchovia. Niekto povie: " Nemôžeme bez slabostí ". Potom, ak nemôžete, zabijú vás, vezmú vám telo, peniaze, uväznia vás - nemáte žiadne iné východisko. Teraz prichádza Kristus a hovorí: " Poviem vám koho sa obávať." Hovorí: " Neprestupujte Boží Zákon." Druhá časť tohoto výkladu sa chápe ako naplnenie Božieho Zákonu, aby boli vaše telá a duše slobodné.

Každý z nás musí urobiť malú inšpekciu vo svojom srdci a mysli, aby videl, aké v nich má slabosti. Ak radi klamete, všetci duchovia lži sú okolo vás, sú u vás na hostine, vy ich pritiahnete. Ak máte radi škodoradosť, všetci duchovia, ktorí sú škodoradostní, sú tiež okolo vás. A ak by ste boli jasnovidní, videli by ste, že vo vašom dome sú celé hordy tých, ktorí len jedia a pijú. Ak nenávidíte, všetci duchovia nenávisti jedia a pijú na váš účet. Preto ľudia zomierajú. Keď prídu a posedia u vás deň - dva, začnete sa, pochopiteľne, sťažovať: " Tu ma bolí hlava, bolia ma oči, bolia ma ruky, nohy, brucho, srdce, pľúca." Akože nebudete cítiť bolesť? Títo zlí duchovia z vás čerpajú šťavy a začínajú kaliť váš zrak, začínate byť slepí, ohluchnete, vaše nohy a ruky začnú byť tiež choré, a jedného dňa vás polapia a odnesú do hrobu. A keď pôjdete k Bohu s roztrhanými šatami, On sa vás spýta: " Ach, synak, prejedol si všetko čo som ti dal? - " Otče, odpusť, jedli sme, pili sme, smilnili; nabudúce už nebudeme robiť také veci." A pretože Boh je blahosklonný, povie: " Teraz sa naučite lekciu, potom vám opäť uverím.

A preto Kristus hovorí: " Poviem vám koho sa treba báť." Táto obava, tento strach je múdrosť. Keď sa v človeku spojí záporný pocit s kladným, pocit obozretnosti a schopnosť pre usudzovanie, potom sa v ňom rodí múdrosť. Strach je negatívny element múdrosti. Týmto chce Kristus povedať: " Neoddeľujte tieto dva elementy jeden od druhého, pretože akonáhle ich oddelíte, vedzte, akonáhle oddelíte svoj rozum od pocitu strachu - nebudú sa kontrolovať - nepochybne zahubíte svoje telo aj dušu." Čo sa označuje ako peklo? Uvidíte, že to spočíva v týchto ohraničených podmienkach rozvoja, kde prežijete život v utrpení a zostane vo vás len jedno holé poznanie. A viete, aké je postavenie človeka, ktorý zomrel? Jedného dňa budete vnímať tento pocit trocha hmatateľnejšie. Keď z mŕtveho človeka zostanú len kosti, jeho duša obklopí tieto kosti a povie: " Aké boli krásne ", a plače: " Toto bohatstvo mi zostalo; omietka odišla ". Sú tam kostičky a platničky, a po čase tieto kosti vystavajú svoj prvopočiatočný chrám, a preto sa Hospodin pýta proroka Ezechiela: " Synu človečí, môžu ešte tieto kosti ožiť? Prorok odpovedá: " Ty vieš, Bože!" Boh hovorí: " Prehovor teda k duchu, nech príde a oživí ich." Raz si Edison spravil malý žart z jedných svojích priateľov: vyrobil dve kostry, ktoré sa automaticky pohybovali, spojil im ruky a nohy drôtom, vložil gramofóny do rúk a el. lampičky do očí, a potom tieto dva automaty začali rozprávať: " Kedysi sme boli ako vy - jedli sme a pili; pozrite akí sme teraz!" Všetci sa vystrašili a vzali nohy na plecia; dlho ich Edison musel presviedčať, že to bol len ním spravený žart. Pri súčasnom nenormálnom spôsobe života sa každý človek nájde v jednej kostre, nespôsobný pre prácu, myslenie, konanie.

A preto sa Kristus obracia ku svojím učeníkom a hovorí im: " Nebojte sa ". Aby sme mohli regulovať tento pocit - strach, musíme sa úplne oprieť o Boží zákon - vedomie, ktoré je v nás, že sme s Bohom spojení. Nejakým spôsobom sa v nás rodí myšlienka: " Chceme vidieť Boha, chceme vidieť Ježiša Krista." Vidíte Ho každý deň. Akonáhle sa vo vás zrodí tento cit lásky, náklonnosti, On je tam, a vy Ho cítite; len je potrebné otvoriť svoje duchovné oči, aby ste ho videli. Teraz vidíte vonkajšiu stranu vecí, no podstatnú nevidíte. Každý deň, každý z vás je v spriaznení s Bohom - keď trpíte a milujete. Keď človek trpí a je v pozícii chorého, Boh ho lieči a keď mu ošetruje rany, to spôsobuje bolesť a chorý človek sa sťažuje. Boh vysvetľuje dôvody týchto utrpení:

- Pretože nedodržiavaš moje zákony, trpíš, ale buď trpezlivý, Ja ťa vyliečim.

- Ale tie bolesti sú neznesiteľné.

- Áno, ale keď som ti hovoril neporušovať zákon, nepočúval si.

- Avšak je potrebný dlhý čas.

- Naučíš sa.

Naďalej je treba robiť pokus (tak ako ho robili starí kresťania), aby ste mohli vychádzať zo svojho tela. Váš rozum hovorí: " To bude slávy keď z neho vystúpime". Slávne, ale je potrebné, aby si mal poznanie. Predovšetkým je nutné, aby si sa oslobodil od všetkých slabostí týchto duchov, ktorí ťa obklopujú, a keď vyjdeš, povieš im: " Žiaden nech sa nepriblíži k môjmu telu, pretože ak nie, bude mať korbáč ". No keď duchovia vedia, že máš slabosti, akonáhle odídeš a zanecháš svoje telo, ukradnú ho. Preto sú súčasní ľudia tak silno spojený s Pánom, kvôli svojmu hmotnému telu, pretože keď vystúpia z tela, bude to pre nich ešte horšie - zastaví sa ich evolúcia. Kristus sa obracia k svojím učeníkom, ktorí Ho chcú následovať, aby porozumeli týmto tajomstvám Božieho Kráľovstva.

A ja si myslím, že metódy na dlhý život sedia tu. Teraz vám ponúknem jeden fakt: zoberte si ľudí, ktorí sa trápia a ktorí sa zlostia, ktorí prešli vo svojom živote mnohými búrkami - ich život je krátky. Zatiaľčo tí, ktorí sú pokojní, ako sa hovorí - ľudia dobroprajní, ktorí sa nezlostia, netrápia, majú dlhý život. A preto Herbert Spenser na jednom mieste hovorí: " Keď sa vonkajšie sily v prírode vyvážia s vnútornými procemi ľudského organizmu, budeme mať večný život vo fyzickom svete." Čo sú tieto vonkajšie sily? - Sú to tieto škodlivé elementy.

Keď sa vyvážime, keď dôjdeme k pochopeniu toho čo si želáme, čo chceme a vieme ako reagovať proti škodlivým elementom, vieme ako si ich podriadiť, potom budeme môcť žiť na zemi tak dlho ako chceme - sto, päťsto, tisíc rokov - a budeme môcť odísť opäť, keď budeme chcieť, bude to závisieť od nás. Po prežití niekoľkých tisícročí povieme: " Nažili sme sa a teraz chceme odísť na dlhú prechádzku do iného sveta "; potom nás odprevadia naší príbuzní a priatelia, tak, ako nás vyprevádzajú teraz, keď ideme na vlak. Toto bude odchod - budeme slobodní, vyzdvihneme si lístok a odídeme, a žiadny naši priatelia nebudú kráčať popri nás a hovoriť: " Chudák, smrť ho skosí." - " Nie - poviem, - idem si urobiť prechádzku, idem navštíviť Otcovský dom, jedného dňa sa zase možno vrátim. " A oni nám zaželajú šťastnú cestu.

Kresťanstvo je taká náuka, ktorá musí pripraviť toto putovanie, v ktorom musíte prejsť dlhú cestu. Nemyslíte si, že miesto, kam idete je veľmi blízko - ono je veľmi blízko, ale aj veľmi ďaleko. Blízko či ďaleko - to sú veci relatívne: keď sa pohybujete priemernou rýchlosťou, budete potrebovať dvesto päťdesiat rokov, aby ste došli k Slnku, ale keď sa pohybujete rýchlosťou slnečného svetla, dôjdete za osem - deväť minút. Za deväť minút sa nedostanete odtiaľto do Borisovej záhrady - ja musím ísť odtiaľto do Borisovej záhrady dvadsať minút, ale slnečné svetlo prejde za deväť minút od deväťdesiatdva do deväťdesiattri miliónov míľ. Keď hovoríme o priestore, zrovnávame ho v pomere k rýchlosti, ktorou sa pohybujeme. Ak by sme odštartovali k najbližšej hviezde, Alfa-Centauri, viete koľko rokov na to potrebujeme? Tridsať štyri miliónov rokov vlakom, ale rýchlosťou svetla - tri roky.

Ale ak chcete dosiahnúť rýchlosťou svetla najbližší vesmír, ktorí je spojený s naším vesmírom, potrebujete deväťdesiat miliónov rokov. Takže to závisí od toho, kam idete. Keď idete k slnku a pohybujete sa rýchlosťou vlaku a vaši priatelia sa vás opýtajú za koľko rokov sa vrátite, poviete: " Za dvesto päťdesiat rokov tam dôjdem a za dvestopäťdesiat sa vrátim - päťsto rokov, a dvestopäťdesiat rokov tam pobudnem - to znamená, po sedemstopäťdesiat rokoch sa potom znovu vrátim ". Keď sa opýtate niekoho, kto pôjde na Alfa-Centauri, za koľko rokov sa vráti, povie vám: " Tridsať štyri miliónov rokov na cestu tam, tridsať štyri miliónov rokov na návrat a toľko rokov aj na život tam - to znamená, že sa vrátim za sto miliónov rokov." Toto sú abstraktné filozofické myšlienky, dôstojné len Anjelskému rozumu; nedokážete pochopiť aký je to priestor - tridsať štyri miliónov rokov; potrebujete nejaký anjelský rozum, aby ste pochopili veľkosť Boha v tomto zmysle.

A Kristus, keď sa obracia ku svojím učeníkom, hovorí: " Nebojte sa "; pozdvihuje oči hore a dodáva: " Nebojte sa o tieto malé domy, ktoré máte, nesužujte sa o tieto drobné roboty, pretože váš Otec vám určil veľké práce." Hľaďte si uchovať dušu čistú a svetlú - ak ju máte ako kapitál, môžete cestovať cez tieto priestory. Jedného dňa, keď odídete do neba, telo si nevezmete - odídete zo svojou dušou; telo zanecháte na zemi, pretože ono je odtiaľto vzaté. Je to kára, urobená dočasne z elementov Zeme, a pokiaľ ste v kráľovstve týchto štyroch elementov Zeme, budete v tejto káre. Keď dôjdete na horské miesto, kde musíte kráčať po kozích chodníčkoch, odstavíte káru a idete peši. Preto Kristus hovorí: " Nebojte sa, až príde horský chodník, aby ste nazahubili svoju dušu a nezastavili svoju evolúciu."

Všetci si prajete stať sa pánmi; no nestavajte sa pánmi nad svojími bratmi - najväčší prečin súčasných ľudí je, že si želajú vládnuť jeden nad druhým.

Nemali by ste prikazovať ľuďom; zlým duchom môžete a musíte prikazovať. - " Chcem, aby ste riadili zlého ducha, aby ste ho učili, ale nechcem, aby ste prikazovali ľuďom." - toto hovorí Kristus. Niekedy chcete vedieť, kto bol väčší a kto menší, kto bol starší a kto mladší. No či si väčší alebo menší, starší alebo mladší, čo z toho? Je možné, že ťa Boh poslal skôr, alebo neskôr - človek bol na chvoste, alebo na hlave, čo z toho? Jeden deň ťa boh vloží do chvosta, druhý deň do hlavy, jeden deň do chrbtice, inokedy - do nôh - bezrozdielne, tieto veci sú nepodstatné. Sila je v tom, aby si sa cítil byť pánom nad zlými duchmi, povedať im, aby ťa poslúchali, to alebo tamto urobili. - " Chcem vystrašiť svoju ženu, keď ju zbijem." Krásne, dnes biješ, zajtra biješ, no ona potom utečie a ty ju potom pôjdeš prosiť. Sila človeka je v jeho vnútri, je treba, aby tam obrátil svoju pozornosť. Každý z vás sa musí pozdvihnúť, aby ovládal týchto duchov. Viem, že mnohí sú trápení zlými duchmi; mnohí idú ku Kristovi, aby im pomohol. Ako im pomôže?

Poviaže ich, ale oni ich rozviažu. Takým ľuďom nie je možné pomôcť. Kristus sa bude zaoberať s vami, s vašími líškami, s vašími vlkmi? Vložte ich do práce - toto uvažovanie je tak trochu v alegorickej forme, no ja vám ju dávam, ako pravidlo. Nemôžte sa stať pánom svojho života, dokiaľ sa nenaučíte ovládať týchto duchov.

Je sedem krokov, ktoré musíte prejsť pred tým, než môžete vládnuť nad zlými duchmi. Nečistí duchovia majú strach zo Svetla. Prvá vec, ktorú je treba urobiť, je obrátiť sa k Bohu. Čo je obrátenie? Teraz ste obrátení k Bohu chrbtom, vo vašom svete je temnota; otočte sa a obráťte sa tvárou k Bohu - bez toho, aby ste sa k Nemu obrátili to nie je možné. Keď chcete očistiť odev od prachu, ako ho obrátite? Preto vezmite svoje srdce a svoj rozum a obráťte ich, a uvoľnite prach z ich vnútra. Obrátenie má dvojaký zmysel - obrátenie k Slnku a obrátenie šiat do vnútra, aby sa vytrepal prach.

Druhou nevyhnutnou vecou je Pokánie - preskúmanie, likvidovanie účtu. Vložíš oznámenie nad firmu: " Zastavujem všetky platby, ani nedávam, ani neberiem - robím ročné zúčtovanie." Vyrovnávaš, počítaš: toľko musíš vziať, toľko musíš dať, nakoniec zostane dlh desať tisíc; nezostáva, len ísť k svojím veriteľom a prosiť ich - to je Pokánie. Vyťahuješ zápisník: " Priatelia, som čestný človek, neviem ako, prerobil som desať tisíc leva, odpustite, prepáčte mi, ale požičajte mi ešte trochu " - ak nepoprosíš, zatvoria ťa. Akonáhle prezrú účet a presvedčia sa, že si čestný, povedia: " Obchodovali sme s tebou, prepáčime ti, požičiame ti znovu."

Odpustenie a Spasenie sú dve veci, ktoré sú spojené. To, čomu hovoríme Spasenie v Kresťanstve, nastupuje po tom, keď sme prešli dve periódy, Obrátenie a Pokánie voči Kristovi. On hovorí: " Dávam ti novú pôžičku, a posielam ťa opäť do sveta pracovať." Potom otvoríš firmu: " Ten, ktorý začína opäť pracovať, dáva a berie."

Štvrtý krok je Vzkriesenie. Vzkriesenie objasním iným procesom z poľnohospodárstva: roľník má jednu záhradu, zničí ju a nanovo ju posadí; keď vzídu nové jablká, to je Vzkriesenie - v tom je nádej, že nová záhrada mu dá opäť ovocie. A v Kresťanstve, po tom čo minie tento proces, v nás nastáva Vzkriesenie - nové sa začalo tlačiť nahor. Vzkriesenie je proces kvitnutia a upevnenia.

Je Obrátenie, Pokánie, Spasenie, Vzkriesenie a Znovuzrodenie - pätoro. V Novom zrodení sa človek uvoľňuje z karmického zákonu príčin a následkov - vtedy ste slobodní občania, páni, nikto nad vami nemôže vládnuť. Len v týchto piatich krokoch môžete panovať nad zlými duchmi; len keď ste na mieste Krista, môžete prikazovať týmto duchom. Vtedy budete Kristov žiak, a to je niečo ohromné. On dáva svojím žiakom moc nad zlými duchmi a posiela ich liečiť a oživovať ľudí. Ako môže dostať človek takú moc, keď sa ledva obrátil a ešte si ani neprehliadol účet? Ešte mu neodpustili, ešte nie je vzkriesený a chce riadiť svet! Nemôže. Chcete prikazovať zlým duchom - nemôžete, musíte prejsť týmito štyrmi stupňami a potom budete absolútnymi pánmi vo svojom postavení.

Teraz sedíte a uvažujete, ale opäť sa obávate či v sebe máte túto ctnosť, alebo nie. V Kresťanstve sú dva extrémy: niektorí sa javia pokornejší, než v skutočnosti sú, avšak, niektorí sa cítia hriešnejšími, než sú skutočne - aj jedno, aj druhé je extrém. Povedzte si priamo: " Mám v pokladni desať tisíc leva ", ale nie, keď máš desať tisíc, hovoríš " päť tisíc " - klameš. Máš desať tisíc, ale hovoríš " pätnásť tisíc " - klameš. Ak máš desať tisíc leva, vlož ich na účet desať tisíc - nie viac, nie menej. Musíme vždy hovoriť pravdu, ako ju poznám sám v sebe, musíme hovoriť jasne, kategoricky, pozitívne - potom naše vonkajšie vzťahy k ľuďom budú dobré. Prečo? Pretože títo duchovia, ktorí vás vedú, žijú v Nebe; keď urovnávate účty so svojím duchom, on ich urovná s inými duchmi, a tí vás nemôžu nenávidieť. Môžu povedať: " Zabijem ťa " - odpoviete im pokojne: " Nemôžeš, pretože si nešikovný ". Niekto povie: " Urobím to ". - " Nemôžeš, len skús." Jedného dňa, mi akýsi človek povedal:

- Keď vytiahnem revolver, uvidíš!

- Vytiahni. Ale ak zostane vo vzduchu v tvojej ruke zlepený?

- Potom vytiahnem nôž!

- Vytiahni ho! Vytiahol si nôž, aby si videl čo to je? Takto to nemôže byť vynútené, je potrebný súhlas zhora.

Ak hore chcú vyskúšať, či si tvrdý, či máš trpezlivosť a sebazaprenie, môžu ťa podrobiť rôznym skúškam a ty ich musíš podstúpiť; avšak ak nie je zhora povolenie, môže povstať celý svet, ale okolo teba len prejde.

Jeden Angličan sa stavil o štyri tisíc libier s druhým, ktorý mal štyridsať psov plemena buldog, a ktorý povedal: " Nie je hroznejších psov od mojích, je nemožné sa k nim priblížiť." Prvý Angličan sa stavil a zatiahol okolo seba jeden kruh, a druhý pustil psov proti nemu, no oni obchádzali okolo kruhu, ale nemohli prejsť. Nakoniec tento Angličan zapískal akýmsi zvláštnym spôsobom a psy sa rozutekali pomedzi ľudí. Čím ich vyplašil? Mal v sebe zvláštnu silu. Nenaháňal ich s puškou, ani s palicou - mal zvláštnu silu, ktorú použil, preto utiekli. Pýtam sa, kde je vaša sila? Jedného dňa si môže nejaký zlý duch povedať: " Keď pustím svojích psov!" - " Pusť ich, urobím jeden kruh a keď zapískam, zmiznú ako dym." Sila je v tejto Božskej píšťalke, kto ju má, ten je vždy slobodný a vládnuci.

Tak, teraz máte metódu, ako vládnuť nad zlými duchmi - nemajte ich slabosti. Keď sa strachujete, všetci duchovia strachu budú okolo vás. Preto, odhoďte od seba všetky tieto slabosti. - "Ale - poviete - ja nebudem robiť túto vec, nebudem fajčiť " - a potom, na následujúci deň si zafajčíte. Urobte to bez toho, aby ste to hovorili. - " Rozhodol som sa, že zasadím " - ale ešte si nič neposadil. Posaď a potom zavolaj svojím priateľom, a povedz im: Poďte priatelia, pozrite, čo som urobil " - budú sa radovať. Hovoríte: " Rozhodol som sa byť dobrý, poďte sa pozrieť, aký bude môj plán - toto urobím, ono urobím!" Nič neurobíš, videl som milióny plánov - celé peklo je plné plánov. Myslíte na to,čo urobíte - nehovorte nič, len: " Bože, príď mi na pomoc." A keď vaša záhrada vyrastie a dá ovocie, pozvite všetkých svojích priateľov a povedzte im: " Jedzte, pite a veseľte sa " - potom vás Boh požehná. Toto je to kresťanstvo.

A keď vám Kristus povie: " Nebojte sa tých, ktorí zabijú telo, ale tých, ktorí zabijajú ducha. " Chce tým povedať, že to, čo oni vezmú, je možné aby bolo vzaté, ako hovorí úslovie, a na Veľkú Noc - lehota jedného dňa skončí a bude vám vzaté. Si vodič káričky - kárička ti bude vzatá a ty povieš: " Vyhnali ma z domu." Prečo by ťa nemali vyhnať? Ďakuj, že mali toľko dobroty, aby čakali toľko rokov. Duchovia sú pánmi týchto elementov, ktoré máte na Zemi, ony sú ich. Preto písmo hovorí, že na tomto svete sme cudzincami, že táto Zem, na ktorej žijeme nie je naša - Boh nás sem poslal, aby sme ju ovládli silou. A vy si želáte ju ovládnuť, aby ste boli pánmi; no počkajte najprv, aby ste ovládli duchov, a potom tieto vonkajšie elementy, pretože každý element má svojho pána. Nemôžete byť pánmi vody, ak nevládnete duchom vody; nemôžete byť pánmi vzduchu, dokiaľ nevládnete duchom vzduchu; avšak nemôžete byť ani pánmi ohňa, dokiaľ nevládnete duchom ohňa atď. Preto nám Kristus dáva jeden zákon, podľa ktorého musíme pracovať: prvá vec je byť čistý, a potom sa obrátiť k nemu.

Teraz, pretože Kristus prichádza na tento svet, ako vás nájde? Prirodzene, niektorých nájde bohatých a iných - biednych. Je povedané: " Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo; ukáže to deň, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Ak niekomu zostane dielo, čo postavil, vezme odplatu, ak niekomu dielo zhorí, utrpí škodu, sám sa síce zachráni, ale len ako cez oheň." /1.list Korintským, 3:12 -15/. A každý, kto sa neriadi cudnosťou a nemá v sebe strachu z Boha, " taký človek bude predaný Satanovi na zničenie tela, aby si zachránil Ducha v deň Pána Ježiša." Ak ste získali skúsenosti z toľkých tisícov rokov, trpeli ste, držali ste vysoko vlajku Pravdy, nebáli ste sa tých, ktorí zabíjajú telo, a obetovali ste sa za víťazstvo Pravdy, za víťazstvo Kráľovstva Božieho, Hospodin vás pozdvihne znova, vzkriesi vás. A preto Kristus hovorí: " Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo " - keď zabijú telo, duša zostane slobodná a tá je v živote cenná. Každá iná cesta, ktorá vás odvráti od Pravdy je zhubná pre vaše telo i pre vašu dušu. Pretože zbabelí, slaboduchí, nezdedia Kráľovstvo Božie. V pravom skutku Božom, v správnom skutku ľudskom, v pravom skutku národa, v správnom skutku spoločenskom, v správnom skutku doma, v správnom skutku individuálnej duše nebíva ani strach, ani obava, ani váhanie, ani slaboduchosť, ani odchýlenie od veľkého počiatku života. Pravé je vždy správne. Láska a strach sú veci nezlúčiteľné v ľudskom duchu - v duchu pravdivého človeka. Tam, kde je láska, nie je strach a tam, kde je strach, nie je láska. Láska je prejavom plnosti, jednoty vo všetkých silách, pocitoch a schopnostiach ľudského ducha; ale strach je prejavom odlúčenia, nejednoty tejto vnútornej harmónie duševného mieru.

Pod týmito poslednými slovami rozumiem veľkosť, ušľachtilosť a dobro v človeku. Nemyslím onú drzosť, hrubosť, krutosť, onú bezcitnosť, ktorá často prechádza do chrabrosti a nebojácnosti. Ideál hrdinstva spočíva v tom - keď ťa postavia k stĺpu hanby za správny skutok, keď si schopný s veľkodušnosťou znášať všetky utrpenia, celú hanbu, všetko osočovanie a všetku škodoradosť a obvinenie okolia, dokonca celého sveta a keď povieš svojej matke: " Pre teba, ktorá si ma porodila do tohoto Božieho sveta, obetujem všetko. V tvojej láske nachádzam svoju poslednú oporu pre moju dušu. Strach zo sveta, z tých, ktorí zabijú moje telo, dožil svoj vek. Nebojím sa, pretože ťa poznávam. Či mi dáš smrť, alebo život - príjmem ju s rovnakou vďačnosťou. S tebou aj v smrti existuje zmysel; bez teba ani v živote nie je cieľ. V smrti alebo živote, buď ty navždy svetelnou korunou pre môjho ducha."

Prednáška uskutočnená 1. Novembra 1914 v Sófii.

Preložil Viliam Tkáč, Jún 2008