Pokoj Vám!

„Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli, učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stalsi douprostred a povedal im: „Pokoj vám!" Ev. podľa Jána 20:29

Nesmrteľnosť je úsilím ľudskej duše, ideál, ktorý chce dosiahnuť a vždy si želá uskutočniť ho. Ľudská duša žije na zemi, aby našla nesmrteľnosť. Nesmrteľnosť reguluje veľký Boží zákon, ktorý musí človek preskúmať a aplikovať vo všetkých oblastiach ľudského života. V tomto zmysle slova sa musíme neustále učiť, nájsť také podmienky, pri ktorých môže nesmrteľnosť existovať. Človek môže byť nesmrteľným a stratiť svoju nesmrteľnosť, môže byť smrteľníkom a získať nesmrteľnosť. Smrť a nesmrteľnosť - to sú dva stavy. Vo vedeckom jazyku povedané – nesmrteľnosť je rovnováha vecí, síl, ktoré pôsobia v prírode. Smrťou sa stráca táto rovnováha. Nesmrteľnosť má v sebe zjednotenie, harmóniu; smrť – rozdrobenie, nesúhlas, disharmóniu. Ľudia si želajú nesmrteľnosť, musia však vedieť, čo to znamená. Keď vojdete do nejakej modernej koncertnej sály, aby ste si vypočuli symfonický orchester, ak máte schopnosť dobre si všímať, uvidíte, že keď prídu hudobníci, najskôr si vyberú z púzdier svoje nástroje, viac-menej strunové, potom začnú ladiť husle, tóny strún, z ktorých niektoré sú napäté viac, iné menej. V tomto ladení existuje istá postupnosť. Keď naladia nástroje podľa určitých pravidiel, vezmú slák a začnú hrať. Viete, koľko času potrebuje huslista na to, aby sa dostal do symfonického orchestra, aby dokázal hrať na svojom nástroji, svojom sláku? Najskôr musí zasvätiť najmenej dvanásť rokov špeciálnej výuke. U nás sa zvyčajne hovorí, že ten, kto hrá na husliach, je cigáň – taká je prezývka cigáňov. No v tomto nástroji je určitý emblém. Môžeme povedať, že husle sú najdokonalejším nástrojom, ktorý za 300 rokov, odkedy ho vytvoril veľký majster Stradivari, neprešiel zmenami, pretože takmer dosiahol dokonalosť. Husle môžeme prirovnať ľudskej duši: majú štyri struny a jeden slák. Husle – to je ľudská duša; struny predstavujú štyri ľudské temperamenty. Ľudskú vôľu môžme pokladať za slák. Keď si ide kúpiť huslista struny, povie: „Dajte mi niektorú strunu – mi, la, re alebo sol“ a keď sa vráti domov, vie, ako má každú strunu umiestniť. Ľudská bytosť má, ako sme povedali, štyri temperamenty – cholerický, flegmatický, sangvinický a neurastenický – to sú štyri stavy človeka. Zodpovedajú ľudskej duši, rozumu, srdcu a životu. Sú to štyri hlavné struny, ktoré musíme vedieť napnúť a uvoľniť. A keď nastavujeme svoj um a svoje srdce, musíme ich naladiť na rovnaký tón. U huslí sú štyri struny nastavené na rôzne tóny tak, že medzi nimi sú ešte štyri rôzne tóny, to znamená, že každá nasledujúca struna je o štyri tóny vyššie naladená. Keď husle naladíte, máte 4 x 4 = 16 tónov, stupnicu, podľa ktorej sú struny naladené. Keď si huslista naladí svoje husle, zoberie slák a začne hrať. A práve husle sú jediným nástrojom, na ktorom sa hrá nakríž, nástroj, ktorý vylúdi najpríjemnejšiu hudbu, ktorá sa svojimi tónmi najviacej približuje ľudskému hlasu. Takže keď naladíte vaše husle a vezmete slák, vytvoríte kríž, ktorého sa teraz bojíte a poviete: „Prečo si nám dal, Pane, tento ťažký kríž!“ Hovorím vám, že Boh vám dal tento nádherný nástroj, neneviete, ako ho naladiť, a preto ho nosíte na svojom chrbte ako ťažký náklad. Dajte ho dole a začnite ho nalaďovať, aby hral. A keď apoštol Pavol hovorí: „Pochválim sa krížom“, ako tomu rozumiete? Ja vidím všade ľudí, ktorí nosia tieto kríže, vidím v kostoloch a všade, no nevidel som človeka, ktorý by hral na svojom kríži. Vstúpite do koncertnej sály a vidíte, že hraniu na kríži ľudia tlieskajú bez toho, aby si uvedomili, že aj oni majú kríže, utrpenia, že aj oni hrajú.

Najdôležitejšie však je pri hraní na kríži dodržať takt. Keď zdvihne dirigent svoju paličku a kývne ňou, všetci musia dávať pozor a nechať sa ním viesť. Aj pohyb slákov spôsobuje niečo príjemné, pretože sa pohybujú podľa istých pravidiel. Takže keď pochopíme hlboký vnútorný zmysel života, keď naladíme jeho struny – rozum, srdce, dušu, život a keď napriahneme v práci slák – ľudskú vôľu prostredníctvom Ducha Dirigenta, Ktorý vztýči Svoju paličku, vytvoríme najpríjemnejšiu hudbu vo svojom živote. Všimnite si, že kríž je veľkým blahoslavením, s ktorým nás Boh víta na zemi: z neho vychádza najväčšia symfónia, hudba, spev, ktoré sa nazýva spasenie. Keď Kristus trpel na kríži, anjeli v nebi neplakali, ale spievali. Všetci väzni v pekle sa tešili, že prichádza ich spasiteľ. Taktiež aj keď sa narodil na zemi, anjeli prišli zvestovať jeho príchod taktiež spevom. Keď sa teda vytváral tento nástroj, tieto struny, tento slák našej viery, anjeli spievali hore na nebesiach. Súčasný Kresťan hovorí: „Je nám ťažko! Zem je uplakané údolie, život je bremeno, nemá zmysel.“ Pre hlúpych ľudí, ktorí nevedia a nemajú želanie hrať, ktorí nevedia naladiť svoje struny, ktorí nepočúvajú Dirigenta, pre tých skutočne život nemá zmysel; no pre tých, ktorí môžu naladiť svoje husle a hrať, pre nich má život veľký význam. A huslisti, ktorí tak príjemne hrajú, dostávajú výplatu 4 – 5 – 6 – 700 – 1000 leva na mesiac za to, že iba pohybujú slákom. Kristus k vám často prichádza a pýta sa: „Viete hrať na hudobný nástroj?“ Keď sa ja pýtam človeka: „Dokážeš trpieť?“, čím mám na mysli: „Dokážeš hrať?“ Ak nechceš trpieť, znamená, že nedokážeš hrať. Tí, ktorí nevedia hrať, sú zamračení; v nich nemám nádej. Hovorím: „Človek, ktorí spieva, hrá, nemyslí na zlo.“ Človek, ktorí trpí, znamená, že hrá v živote a je spasený. Huslista, ktorý hrá na husliach, zostáva hladný? Kto nevie, bude prosiť. Kto môže a sadne si niekde, aby hral, dostane výplatu od ľudí. Kto dokáže trpieť, nikdy nezostane hladný. A všimnite si, že ľudia vždy pribehnú na pomoc tomu, kto trpí, tak ako dajú huslistovi. Keď sa započúvam, ako niekto hrá a druhí pozerajú iba ako sa pohybuje slák, načúvam aj huslistovmu hlasu a všímam si, či sa naučil hrať alebo či sa iba teraz učí. Ak sa učí, je nováčik, teraz dostáva hodiny, no za dvanásť rokov bude už v symfonickom orchestri a potom aj vy zaplatíte vstupenku, aby ste ho počúvali…

Ak sa naučíme tomuto veľkému zákonu spievať a hrať, povedané rečou moderného jazyka, alebo trpieť, v kresťanskom zmysle slova – tieto slová majú pre mňa rovnaký význam – utrpením sa prehryzieme k onomu veľkému zákonu – nesmrteľnosti, v ňom je úplná harmónia, v ňom neexistuje disharmónia. Kristus, ktorý prichádza na zem, naučí ľudí spievať a hrať. Naučí vás, ako napnúť struny vašej duše. Strunou duše je najvyššia struna „mi“, rozumu – „la“, srdca – „re“, života – „sol“. To bude prvá lekcia, ktorú vám dá Kristus. Veľmi často sa ľudia pýtajú: „Prečo mi dal Boh také nepodarené srdce?“ Lenže je rozdiel, či je srdce nepodarené, alebo ty! Spytujú sa: „Prečo mi Boh dal nepodarený rozum?“ Je rozum hlúpy, alebo ty si hlúpy? „Prečo dal Boh tento nezmyselný ivot?“ Či je život nezmyselný, alebo ty – to nevieš. Utrpenia - to sú zákony, ktorými Boh pôsobí na náš rozvoj. Musíme spievať a hrať, zúčastňovať sa a myslieť. Myslieť znamená hrať; cítiť znamená spievať. Ak dvaja susedia naladia svoje husle a začnú hrať, bude to veľmi príjemné. Pred rokom som navštívil jednu rodinu; Otec, mama, syn, dcéra – všetci hrali; všetci sa niečím zaoberali. Väčšina súčasných ľudí, muž, žena, deti nevedia hrať, a keďže nevedia nič iné, začnú sa biť. Pre nich je, samozrejme, život nezmyselný. Kristus hovorí: „Nalaďte svoje husle, ťahajte svoje sláky, naučte sa hrať; keď sa večer stretnete, začnite hrať alebo spievať v takte jednu pieseň, potom druhú, tretiu, štvrtú. Zajedzte si, začnite zasa, potom si ľahnite spať; a na druhý deň zasa do práce.

Teraz sa spýtate: „Aký to súvisí s Kristovým vskriesením?“ Súčasný kresťan diskutuje o otázke vskriesenia a hovorí: „Keď odídem do Neba, naučím sa všetko.“ To je pre iný svet. Ale čo máme robiť pre tento svet? V tomto spočíva nelogickosť v myslení ľudí. Pre tento svet sme veľmi rozumní, no pre onen nie. Keď chce nejaký mladík študovať na univerzite, môže odísť z domu a vojsť priamo tam? Najskôr musí prejsť škôlkou, triedami základnej školy, gymnázia, musí sa pripraviť na to, aby mohol rozumieť vyššej vede a až potom môže vkročiť do univerzity. Prečo nás vlastne zoslal Boh na zem a čo je vlastne zem? Je to škôlka, triedy školy, ktorými musíme prejsť. Ak nimi neprejdeme, ako sa dostaneme do ďalších ročníkov? To sa nedá. Slovo „vskriesenie“ nesie v sebe veľkú myšlienku. Byť vskriesený znamená byť pánom všetkých prvkov, síl všetkých myšlienok, všetkých želaní, všetkých činov. Ako môže byť človek vskriesený, ak nie je pánom všetkých týchto vecí? Ak vás nejaká žaba, nejaká zmija vyplaší, ako sa pripravujete na vskriesenie? Keď na zemi nemôžete zniesť ani najmenšie utrpenie a poslúžiť Bohu, ako môžete byť vskriesení? Ak huslista počas dvanástich rokov sústavne vynakladá 1 – 10 hodín práce za deň, aby sa naučil hrať, koľko musíme hrať my, Kresťania, aby sme sa naučili Kristovmu vskrieseniu? Jedným z nedostatkov súčasnej cirkvi je to, že si myslí, že všetko je možné dostať ako dar. Boh nám môže podarovať husle, struny, slák, no my musíme denne vynaložiť 10 hodín na to, aby sme sa naučili hrať – cvičiť musíme my. Ten, kto nemôže takto cvičiť, je človek lenivý, neschopný, nie je dôstojný Kráľovstva Kristovho.

Kristus hovorí svojim žiakom: „Pokoj vám!“ – vysvetlím túto frázu v širšom význame slova: keď si dirigent vyberie nejakú symfonickú áriu, mávne paličkou a všetci sa zrazu sústredia a začnú hrať. Keď Kristus povie „Pokoj vám!“, každý si musí pripraviť svoje husle, svoj sláčik a počúvať Boží takt, ktorý sa neustále pohybuje z jedného konca sveta na druhý. Všetci ľudia hrajú a spievajú pred Bohom. On ich preveruje. Ten, kto sa nenaučil spievať, kriví ústa. Plač je falošný spev. Pri úsmeve sa kútiky úst zodvihnú nahor, pri plači sa skrivia nadol. Ten, kto plače, je ešte mladý, ešte sa nenaučil spievať. Takže plač je falošný spev, zároveň je však prípravou na dobrý spev. Nie je zlé, ak plačeš, pretože po čase sa tento plač zmení na veľmi pekný spev. Nie je to jednoduché. Buďme však zhovievaví: každý sa naučí spievať.

Nová energia, ktorú Kristus priniesol svetu svojím vskriesením, ukazuje cestu Božiemu umeniu – spaseniu. Práve preto sa musíte usilovne učiť Evanjelium. Poviete: „Tomuto nerozumiem, tamtomu nerozumiem, toto je potrebné, tamto nie je potrebné, toto je správne, tamto nie je správne“. Pýtam sa, čo je správne? Niektorí nechcú trpieť, nechcú spievať, iní zasa nechcú pracovať. Čo teda chcú? Plač je cvičenie; je prechodom k spevu. Aj motyka má svoj tón. Pracovať s motykou – zodvíhať ju a klásť – znamená udierať na bubon. Na bubon treba udrieť, zodvihnúť paličky a udrieť – údery sú pre hudbu ako zvony. Keď zdvíhaš motyku a kopeš, musíš si uvedomiť: „Boh sa na mňa díva, musím vedieť rytmicky zdvíhať a klásť motyku“. Rúb drevo, no maj na zreteli všetky pravidlá umenia. Hovoríme: „To nemá význam, tamto nemá význam.“ Čo má vlastne v živote význam? Veci a javy, ktoré sa zdajú byť bezvýznamné a venujeme im malú pozornosť, majú veľký význam a dôležitosť.

Vskriesenie je proces, ktorý Boží Duch uskutočňuje v našom živote, veľký proces, prostredníctvom ktorého Boh obnovuje pôvodnú harmóniu. Jedného dňa, keď budú vaše uši lepšie počuť ako teraz – teraz sú veľmi hrubé, nemajú hodobný sluch, zachytávajú iba najhrubšie tóny – zistíte, že v celom vesmíre sa pohybujú rôzne tóny, ktoré vyludzujú rôzne predmety: pramene, stromy, lístie; budete počuť neuhasínajúcu hudbu, ktorá sa nesie z jedného konca sveta na druhý. Potom pochopíte vnútorný zmysel života. Kristus vás chce svojím vzkriesením voviesť do tejto koncertnej sály. Zaplatí za vás, dá vám po jednej vstupenke; no dokážete svojím sluchom pochopiť túto Božiu hudbu, keď vstúpite do sály a budete účastníkmi tohto koncertu, tohto majstrovstva? V tomto sa ukrýva hlbkoký zmysel Kristovho znovuzrodenia. Je to život, ktorý sa žije medzi anjelmi – od najnižších po najvyšších. Všade na svete existuje Boží prejav, ale keďže nevieme nájsť v sebe toto vnútorné prepojenie, myslíme si, že veci a javy medzi sebou nesúvisia. Keď budete počuť slová: „Pokoj vám!“, musíte byť pripravení na to, čo vám zavelí Dirigent – spievať alebo plakať. Ak Pán Boh zodvihne Svoju paličku a povie: „Pokoj vám!“ – muž, ktorý nevie spievať, začne kričať a jeho spev prechádza do bitia. A udiera na bubon, no falošne. Aj žena niekedy udiera na bubon falošne. Boh hovorí: „Nenaučil si sa udierať na bubon, tóny sú falošné, nevycibril si si hlas, nalaď si a pritiahni trochu struny svojho života, svojej duše.“ Potom povie: „Pokoj vám!“ a začínate hrať. „Moment! Nekladieš správne prsty na husliach“ – opäť ťa zastaví. Povieš: „Už ma to nebaví!“ No musíš pochopiť, že umenie sa získava trpezlivosťou a pracovitosťou a pre lenivých neexistuje Nebo. Preto Boh hovorí: „Ak nebudete chápaví ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva.“; pretože deti majú želanie učiť sa, ale dospelí hovoria: „My to alebo tamto nepotrebujeme“ až sa napokon zhrbia, zostanú ako otázniky, zem ich pritiahne a pohltí. Boh hovorí: „Pretože tieto husle nie sú správne zostrojené, treba ich odložiť a znovu zostrojiť.“ Pozliepajú ich znovu a znovu uzrú svetlo sveta, aby sa znovu učili – Boh rozhodol, aby sa každý naučil spievať a hrať. Aj apoštol Pavol hovorí, že prešiel do tretieho neba, kde počul niečo, čo sa nedá opísať ľudskou rečou. Počul spev a hru. Ján taktiež povedal, že počul spev a hru.

Toto som vám chcel povedať. Viete, ktorý je základný tón vašej duše? Viete naladiť svoje husle? Naučte sa to. Každé ráno, keď vstanete, nalaďte si vašu nervovú sústavu. Ak ste čo len trochu nahnevaní, ustarostení, znamená to, že vaše husle nie sú naladené. Zastavte sa, vylaďte ich. Ak ich budete postupne dolaďovať, zbavíte sa svojich starostí. Ako si vyladíte svoju nervovú sústavu? Pomodlite sa – modlitba je ladenie. Niekto sa spýta: „Prečo sa musíme modliť?“ Aby ste si naladili husle. Ak tak urobíte, oznámte Bohu: „Moje husle sú naladené“ a Boh vám povie: „Začnite s dennými prácami.“ Vtedy k vám príde pokoj a vaša práca bude prospešná. Žena niekedy nenaladí svoje husle a začne biť tu jedno, tam druhé dieťa; samozrejme, v tento deň nevylúdi dobrú hudbu. Povie: „Prečo mi Boh dal tieto deti? Sú neposlušné!“ Je otázne, kto je neposlušný – či deti alebo matka. Nasledujüci deň, keď sú už husle naladené, je všetko v poriadku, deti sú také isté. Takže niekde bolo niečo rozladené. Preto prvá vec, ktorú musíme ráno urobiť: musíme sa pomodliť, aby sme naladili svoj rozum, svoje srdce, svoju dušu, svoj život až potom sa môžeme ukázať Bohu v práci. Musíme byť vďační a povedať: „Dnes sme sa dobre naučili úlohu zo spevu a keď sa náš Otec vráti, bude na nás hrdý.“ Kristus prišiel preto, aby videl, ako spievame a hráme na zemi. Je priklincovaný na kríži a 500 miliónov ľudí dnes spieva a hrá na tomto kríži, ktorý priniesol dokonalú civilizáciu.

Takže Kresťanstvo je Božia hudba, Boží spev. Naučte sa spievať a hrať preň; dobre si nalaďte svoje husle, správne pohybujte sláčikom a dodržujte Dirigentove pokyny. Celý svet bude nasledovať tento Boží zákon a vy sa pripravíte na druhý svet, na druhý život, ktorý prichádza.

(Beseda,uskutočnená 11. Septembra 1914 v Sofii)

Preložila: Gabriela Žlebeková