|
" Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň ". Ján 6:54
V živote existujú štyri elementy pre vybudovanie duchovného života: Božská láska, Božský život, Božská myseľ a Božská voľa.
Keď deti študujú aritmetiku, majú štyri základné operácie. Keď chemik študuje chémiu, takisto narazí na štyri elementy. Keď sa Božská láska v sebe ohraničuje, prejavuje Božský život, z Božského života sa rodí Božská myseľ, z Božskej mysle sa rodí Božská vôľa a z Božskej vôle - náš život.
Ak sa v nás Božský život nevytvára, nie sme schopní myslieť. Keď chceme, aby v nás začal Boh žiť, musíme vytvoriť Jeho lásku - musíme Ho milovať, inak v nás žiť nebude. Aby sme vytvorili tieto štyri elementy, je nevyhnutných ešte šesť vecí, ktoré musíme poznať. Sú tri veci, ktoré nás klamú:
1. Chuť - chce, aby sme sa spýtali žalúdka čo potrebuje; nejaké jedlo môže byť pripravené zo zlého mäsa, ale môže byť dobre okorenené a oklame "Chuť", ale keď vojde do žalúdka, je odmietnuté.
2. Naše srdce - klame nás, preto musíme načúvať našej duši - tá nikdy neklame, pretože srdce prijíma láskanie, ktoré duša odmieta.
3. Intelekt - aký je vzťah medzi srdcom a dušou, taký je vzťah medzi intelektom a rozumom - sú kontrolované duchom.
Aby sme prevychovali Chuť, Srdce a Intelekt, musíme načúvať radám žalúdka, duše a ducha - rozumu, a preto musíme vedieť ako vyživovať náš žalúdok, dušu a rozum. Ak toto vieme, budeme zdraví.
Kde je jedlo ktoré potrebujeme? Naše pľúca nehľadajú vzduch - keď otvoríme ústa, vzduch prenikne do pľúc. Pre intelektuálnu potravu máme okolo nás tisíce predmetov, ktoré prijímame prostredníctvom naších očí a uší. Ako použijeme tieto štari základné elementy? Prostredníctvom Lásky. Ľudia sú nešťastní, pretože hľadajú lásku. A čo je láska? To znamená, byť pripravený sa obetovať. Milujeme niekoho, pretože nám niečo dá. Milujeme Krista, pretože On nám dáva jedlo, pretože sa obetoval pre nás cez pšeničné zrno, ktoré jeme. Preto bolo povedané: " Kto je moje telo a pije moju krv ".
Ak chcete byť milovaní, musíte byť pripravení sa obetovať; milovať znamená obetovať sa, tj. rozosievať lásku - musíme siať lásku, aby sme lásku zožali. Náš život je cenný, pokiaľ je užitočný naším blížnym. Život je sila, ktorú nám Boh dal; môže byť vzatý, tak ako bol daný. Teraz nemáme žiaden život - vzdycháme, líhame si, vrtíme sa na posteli a pod. Človek musí mať tri veci, ktoré sú nevyhnutné pre život: silný a hlboký mier a sebaobetovanie pre Boha. Kristus nám ukázal spôsob života.
Prvé je sebaobetovanie a znamená to, obetovať svoju myseľ, srdce a majetok pre našich blížnych. Kristus vložil svoj život tam, kde môže rásť. Prvou podmienkou v našom živote je, zriecť sa množstva naších túžob a nečistoty. Rieka sa vlieva do mora čistá, ale keď sa vyleje, prinesie sebou tiež špinu. Nemali by sme sa vrátiť s nečistými, zlými túžbami. Aby sme sa dostali bližšie k Bohu, musíme sa naladiť na Božiu lásku, život, myseľ a vôľu. Keď ich dostaneme do nášho vnútra, budeme ich mať v naších životoch a Boh pošle svojho ducha a budeme zdraví a múdri.
Zanechajme naše hriechy a neopakujme ich hovoriac neustále: " Boh ich použije ako čerstvú pôdu, aby zasial pšenicu ". Slnko svieti každý deň, Boh je pred nami každý deň. Boh žije nad nami tak ako je slnko nad zemou: posiela nám teplo a svetlo, ktoré potrebujeme pre náš rast, aby sme eliminovali chlad, ktorý vládne vo vesmíre a bráni všetkému pokroku. Tým istým spôsobom, prostredníctvom svojho ducha nás Boh osvetľuje, hreje a pomáha nám rásť. Keď sme zdraví, inteligentní a plní života, Duch je s nami a aj Boh je s nami. Pre tento život a svet nie je potrebný zvláštny program; stačí následovať to, čo nám bolo dané prostredníctvom pôvodného Božieho plánu a budeme bohatí.
Trpíme, pretože meníme Boží plán. Musíme sa oslobodiť od falošných predstáv a vonkajších vplivov a poradiť sa s Bohom v našom vnútri. Načúvajme nášmu vnútornému hlasu - poraďme sa s Bohom v nás. Načúvajme nášmu vnútornému hlasu - našej duši. Ak je Boh v duši - " môžem "; a ak je v duši diabol - " nemôžem "; tj. každému z Božích skutkov musíme povedať " môžem ", a každému skutku nepochádzajúcemu od Boha má zmysel povedať " nemôžem ". Keď povieme, " môžem ", Boh príde a pomôže nám s najobtiažnejšími vecami - keď povieme, " môžem ", určite to dokážeme.
Diabol má silu, pretože my hovoríme, " môžem ", keď nás núti klamať a robiť podobné veci. Žena robí zle keď hovorí, " Nemôžem vyhovieť svojmu mužovi ", rovnako ako keď matka povie, " Nemôžem vychovávať svoje deti ". Kristus chce, aby sme používali dve frázy: " môžem " a " nemôžem ". Môžem milovať, nemôžem nenávidieť; môžem hovoriť pravdu, nemôžem klamať a pod.
Týmto spôsobom sa prejavujú dvaja duchovia, sú každý deň s nami - dobrý nám niečo hovorí a my ho odmietame, ale nie sme slobodní, pretože na nás čaká duch zla. Kristus je tu, aby nás naučil hovoriť, " môžem ", keď príde dobrý duch, a povedať, " nemôžem ", keď je tu zlo. Obilné pole nemôžu vlastniť dvaja vlastníci - malo by biť vlastníctvom jedného - Dobra alebo Zla. Podobne je to s človekom. Boh nás učí všetkému, čo je dobré. Buďte verní Bohu, ktorý žije vo vás.
Musíme mať štyri základné elementy - Božskú lásku, Božský život, Božskú myseľ a Božskú vôľu - pestovať v nás chuť, srdce, myseľ a intelekt, a rozvíjať naše srdce, dušu a ducha.
Nikdy nehovorte, " Nerozumel som ", ale povedzte len, " Rozumel som ". Potom vás Boh nechá všetkému porozumieť v praxi. Zostaňte verní Bohu, Kristovi.
Kristus - to je Život, Láska, živé myšlienky, ktoré učia národy aby sa navzájom milovali. Je zjednotením vznešených duchov, učiacich ľudí ako žiť, dávajúc im zákony a pravidlá. Kristus je jedným z tých, ktorí nás oslobodzujú z reťazí, do ktorých sme sa dobrovoľne zamotali. Ak Ho teraz nevidíme, jedného dňa sa nám ukáže a bude požadovať desiatok. On je náš najstarší brat. Deň jeho zjavenia sa blíži. Už je príliš neskoro pre toho, kto Ho nehľadal. Už je všade svetlo, spôsob života sa mení. Zostaňme verní nášmu Bohu, Kristovi, ktorého už poznáme. Dal nám život a zdravie a vždy bude s nami a v nás.
Beseda uskutočnená učiteľom Petrom Danovom 19. apríľa 1914, v Burgase.
Zostavené podľa poznámok Минчо Сотирова, Ивана Гарвалова а Велички Цтойчеви.
Preložil Viliam Tkáč, Apríľ 2008
|
