Home English Russian French Bulgarian Polish Deutsch Slovak Spanish Italian Greek Esperanto
search help
search in titles only
  FontSize-- FontSize++  

 Láska

„Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.“ 1 Kor. 13:1

Slovo „láska“ sa stalo veľmi prozaickým v ústach ľudí; tak prozaickým, že si už ani neuvedomujeme, že keď nejaké slovo stráca svoj zmysel, stráca soľ a všetko to, čo je pozbavené soli, nemá v sebe silu a v dôsledku toho v ňom dochádza k úpadku.

V organickom svete, ak vojde nejaká strava do žalúdka, a ak v ňom nespôsobí správnu reakciu, dochádza k stavu, ktorému lekári hovoria „ťažké trávenie“, a ktoré svojím spôsobom vyvolá v tele nepríjemnosti. Tento zákon je pravdivý nielen vo vzťahu k fyzickému svetu, ale aj vo vzťahu k rozumovému svetu: ak sa nám vynorí nejaká myšlienka, ktorá nemôže pôsobiť na náš mozog, ani náš rozum si ju neosvojí, aj v nás sa vytvorí ten istý stav. To isté sa deje aj s ľudským srdcom: ak vojde nejaké želanie do ľudského srdca, ale nemôže naň pôsobiť, a v dôsledku toho ho srdce nemôže ani prijať, opäť dochádza k podobnému stavu.

Ľudská príroda chápe veci trojakým spôsobom. Zoberte nejaké ovocie, červené jablko, pestré, pekné; najskôr láka vaše oči jeho tvar: zoberiete ho, otočíte ho z jednej strany, potom z druhej strany, očami si vytvoríte nejakú predstavu o ňom, v závislosti od jeho vonkajšieho tvaru a farby. Len čo vaše oči ukončia tento proces, priložíte jablko k nosu, aby ste zistili, či má nejakú vôňu, a váš čuchový orgán stanoví kvalitu tejto vône. Keď čuch vykoná svoju prácu, váš jazyk a zuby si budú želať ochutnať jablko, a tak urobia s chudákom jablkom poslednú operáciu – narušia jeho pekný odev, z tejto pestrej premeny nezostane nič; jazyk povie: „Toto jablko je chutné“. Takže aj láska má v živote trojakú podobu vo vzťahu k ľuďom a v dôsledku nepochopenia jej vzájomných vzťahov dochádza k nesprávnemu pochopeniu lásky, ktoré existuje medzi ľuďmi. Jedni hovoria, že láska je cit, druhí – sila, tretí – ilúzia atď. Aký je rozum človeka, taký je aj jeho plášť, ako sa hovorí; z toho vyplýva, že také bude aj jeho chápanie lásky. Ak chcete poznať názor človeka na nejaký problém, všimnite si, čo hovorí a píše; ak chcete spoznať nejakú ženu, navštívte ju, všimnite si jej domácnosť; ak chcete spoznať kuchárku, vojdite do jej kuchyne a všimnite si, ako a čo varí; ak chcete spoznať nejakého vojaka, pustite ho na bojové pole; ak chcete spoznať nejakého učiteľa, musíte ho vidieť v škole; kňaza – v kostole atď. Všetko musí byť odskúšané na svojom mieste. Ak teda chceme hovoriť o láske v širšom zmysle slova, pochopiteľne, nie všetci budete pripravení rozumieť tomu, čo vám môžem povedať, a preto, aby som vám mohol tlmočiť túto myšlienku tak, aby bola zrozumiteľná, musím ju obliecť do jednoduchej podoby. Môžem hovoriť aj vám nezrozumiteľnou rečou, nie však preto, že by bolo mojím želaním zostať nepochopiteľným, ale preto, že existujú príčiny, v dôsledku ktorých môže zostať môj jazyk nezrozumiteľný; Keď sa narodí dieťa, matka mu dáva najskôr mlieko, potom, keď trochu poodrastie, pripravuje mu ľahšiu stravu, napokon ju pretláča, a ono si najskôr saje po svojom a prehĺta mlieko a je mu to veľmi príjemné; aby mu však matka mohla dať tvrdšiu stravu, musia sa mu prebiť zuby: inak sa mu pokazí žalúdok. No rastu zubov predchádza známy proces – dieťa ochorie. Vtedy si matka povie: „Dieťa má vysokú teplotu, ktovie, či nezomrie, zavolám lekára“; Avšak keď sa zuby prederú, prejde mu to. V ľudskom živote taktiež dochádza k takémuto stavu – ak človek dostane tvrdú stravu, lásku, prechádza procesom utrpenia. Takže ak hovoríme, že utrpenia sú nevyhnutné, rozumieme tým, že je nevyhnutné prejsť nimi, aby vyrástli naše zuby, aby sme sa mohli nakŕmiť touto tvrdou stravou. Aké sú tie zuby – neskôr vám ich môžem vymenovať; zatiaľ vám môžem povedať, že len čo začnú naše utrpenia vo svete, je to príznakom, že sa nám začali tlačiť zuby. Keď prejdete týmto procesom, ste už sformovaní, máte 32 zubov, máte Kristove roky – 32 rokov.

Teraz urobím malú analýzu toho, ako apoštol Pavol chápal lásku. Aby sme pochopili lásku, musíme tento pojem porovnať s protikladnými pojmami. Ak chce človek opísať nejaký predmet, musí nájsť jeho charakteristické znaky; napríklad opisuje koňa, kravu, ovcu, vlka atď. – musí nájsť znaky, ktorými sa líši jedno zviera od druhého. Pri opise zvyčajne robíme rozbor vonkajšieho vzhľadu, no môžme urobiť aj analýzu vnútorných osobitostí, podčiarknuc rozdiely, ktoré medzi nimi existujú.

V súčasnom svete všetci ľudia chcú byť výrečnými orátormi, pretože všetci vieme, že orátor môže silou slova vplývať na masy. Apoštol Pavol hovorí: „Keby som mal všetky výrečnosti, ktoré môže mať ľudský jazyk, ba čo viac, keby som mal výrečnosť anjelov, ale nechápal by som lásku, nemal by som z toho žiaden úžitok“: je to to isté, ako keby sme pozerali na jablko iba zvonku. Teraz sa každý u nás pýta, aký bude jeho osud a osud Bulharska. Keby ste vedeli veštiť, všetci by sa zhlúčili okolo vás, aby sa vypytovali, a budete v úcte, ak sa vaša veštba splní. Apoštol Pavol hovorí: „Aj keby som dokázal veštiť a poznal by som všetky tajnosti a všetky vedomosti, aj keby som mal všetku vieru, čo by aj pohoria preniesla, ale nemám lásku, som ničím“. Tie veci, čo sa dnes dejú, tie netvoria život. A ešte nižšie apoštol Pavol hovorí: „Aj keď rozdám všetok majetok sirotám na živobytie, aj keď nechám svoje telo zhorieť, ale nemám lásku, ničomu sa nemôžem tešiť.

Takže aj keby sme mali všetky schopnosti, o ktorých apoštol Pavol hovorí, ale chýba nám láska, nemáme to najdôležitejšie. Nie, že by tieto veci nestáli zato, no sú iba vonkajšou stránkou človeka, nezasahujú ľudskú dušu. A potom začína opisovať kladné vlastnosti lásky. Prvou jej vlastnosťou je nekonečná trpezlivosť. A poznáte význam trpezlivosti? Je základným pilierom života. Ak máte trpezlivosť, môžete dosiahnuť všetko; ak ju nemáte, nemôžte v živote nič dosiahnuť. Človek s trpezlivosťou je ako loď s kotvou; človek bez trpezlivosti je ako loď bez kormidla. Práve to je charakteristickou vlastnosťou lásky. Preto sa hovorí: „Boh je láska“, pretože on je nekonečne trpezlivý. Trpezlivosť je znakom veľkej lásky, ktorú Boh k nám prechováva. Keby nebol schopný tejto lásky, nestrpel by nás doteraz. Nestrpel by našu nevedomosť a našu nemorálnosť, a už dávno by očistil svet od nás. Takže nech sa zaoberáme akoukoľvek prácou, nech sa snažíme získať akékoľvek blahá v živote, trepezlivosť je pre nás bezpodmienečne nevyhnutná. Mnohí hovoria: „Trpezlivosť - to je vôľa“. Nie, trpezlivosť je veľkou vlastnosťou a v ľudskom charaktere niet šľachetnejšej črty, ako táto. Trpezlivosť sa nerodí s človekom, musí sa získať; Láska nám môže prísť ako dar, no trpezlivosť musíme získať. Avšak utrpenie je proces, ktorým sa môže získať trpezlivosť; to je spôsob získavania trpezlivosti.

Aby sme trpeli, musíme byť zakvasení troma hlavnými vlastnosťami: múdrosťou, pravdou, čnosťou. Prečo matka znáša chyby svojho dieťaťa a snaží sa ho vychovávať? Predvída, že ono, aj keď má svoje slabosti, stane sa v budúcnosti veľkým človekom, užitočným svojmu domu a svojej domovine. Predvídajúc to, matka si hovorí: “Kvôli tomuto dieťaťu sa vystavím všetkým ťažkostiam a pretrpím všetky jeho slabosti“. Koná rozumne. Trpezlivý človek je rozumný a predvída budúcnosť. Zoberme mladú slečnu; pokiaľ ešte nie je vydatá, svoje ruky udržiava veľmi čisté, nechce ich namočiť dokonca ani do vody, natiera ich parfémami; no keď sa vydá, nehanbí sa, keď si ich zašpiní v parféme dieťaťa, dokonca jej je to príjemné. Čo nachádza v tom dieťati? Čo ju pripútava k nemu? Keď ho odvážiš – vyjde niekoľko kilogramov. Je v ňom božská duša, ktorá priťahuje lásku matky tak, že svojou nekonečnou trpezlivosťou je schopná vo všetkom mu vyhovieť, akýmkoľvek spôsobom sa oň starať. Ak by ste nechali starať sa oň muža, odhodil by ho, povedal by: „Toto nie je práca pre mňa“. Z toho vyplýva, že na to, aby sme vykonali každú prácu na tomto svete, musíme mať bezpodmienečne lásku – je veľkým faktorom v srdciach tých, ktorí ju majú.

Hovorím vám o láske v jej širšom zmysle slova; nehovorím vám o jej podstate. Niektorí ľudia považujú lásku za zmyslový vnem, za príjemné citové rozpoloženie srdca. To nie je láska, pretože človek môže vypiť pol litra vína a taktiež mu bude príjemne na srdci; pri určitých bolestiach robíte určité masáže, pri nich taktiež pociťujete určitú príjemnosť; avšak nie je to tá príjemnosť, ktorú dáva láska. Ak vás človek ľúbi, môže vám niekedy spôsobiť aj bolesť: láska súčasne spôsobuje aj utrpenie aj radosť – to je jej vlastnosť. Je sila s dvoma ostriami: miluje všetkých, ale aj trestá všetkých. A ako vás trestá? Ak sa oddelí od vás, zostanete smutný a poviete: „Som nešťastný“. Prečo ste nešťastný? Kvôli neprítomnosti lásky. Som šťastný – prečo? – pretože láska je vo mne prítomná. Avšak láska hovorí aj iné – trpezlivosť je cesta, po ktorej môže prísť láska do ľudksého srdca. Nekonečná trpezlivosť vytvára podmienky k prejavu lásky. Bez utrpenia k nám láska nemôže prísť. Je prvou základnou vlastnosťou – avantgardou jej príchodu. Ak si osvojíte toto utrpenie v jeho širokom zmysle slova, uvidíte, že je veľkou silou v rukách smelého, rozhodného človeka – takýto človek má veľkú budúcnosť pred sebou.

Teraz sa zamyslím nad slovom „láskavosť“ – je kladnou, aktívnou stránkou lásky, zatiaľ čo nekonečná trpezlivosť je pasívna, ochraňujúca stránka, pri ktorej treba vydržať určité bremeno; láskavosť je láska schopná tvoriť, preukázať niekomu službu, komukoľvek – stretnete nejakého žobráka, chce, aby ste mu preukázali nejakú službu, urobte ju; niektorý váš priateľ má šľachetné črty, chce, aby ste mu urobili nejakú službu, urobte mu ju, aj keď nie je vášho presvedčenia a viery. Chceme, aby nás ľudia ľúbili a boli úctiví, ale často porušujeme toto pravidlo, a okrem toho, že nemáme strpenie, ešte častejšie ani nepreukazujeme ľuďom nevyhnutnú obyčajnú láskavosť. Niekto povie, že niekoho ľúbi, ale inému o ňom povie zlé. Echo tohoto rozhovoru bude jedného dňa počuť, pretože to, čo človek zaseje, to aj zožne; ak zasadí jablko, bude brať jablká; ak zaseje tŕnie, bude žať tŕnie. Nehovorím o tom, aké majú byť moje vzťahy k vám, vždy sa pozerám na to, aké majú byť moje vzťahy k Bohu, k láske, teda k tomu, čo sa žiada urobiť pre mojich bratov. Ako pochopím moje skutky, to je druhoradá otázka, dôležité pre mňa je, či som pripravený, či môžem dodržať tento základný zákon, ktorý mi stanovuje láska – či dokážem byť trprzlivý tak, ako to chce ona, či dokážem byť láskavý tak, ako si to ona želá. To je dôležité pre každého jedného, pre celý svet, pre tých, čo skutočne majú srdce. Tí, ktorí tomu nerozumejú – tých nechám tak. Niekto sa spýta: „Čo sa stane so zlými, hriešnymi ľuďmi?“ To, čo sa stane aj s kameňmi, mravcami, malými chrobáčikmi. Azda si nemyslíte, že s mravcami je to horšie ako s vami? Oni sú tisíckrát šťastnejší ako vy: oni nepociťujú tie utrpenia, ktoré vy pociťujete. Musíme iba ľutovať tých ľudí, v ktorých sa prebudilo božské vedomie, ktorí rozumejú láske, dobru a zlu, ktorí trpia a sužujú sa. Niektorí povedia: „Nedarí sa mi vo svete – som nešťastný človek“. Odpovedám: „Pretože ťa nenavštívila láska, preto si nešťastný“. „Ale prečo nepríde?“ – „Pretože si netrpezlivý.“ – „Snažím sa byť trpezlivým.“ – „Dobre, iba si začal.“ – „Aj tak sa mi nedarí.“ – „Pretože nie si láskavý.“ Poviete: „To sú pre človeka veľmi ľahké a jednoduché veci, urobíme to.“; no neurobíte to. Hovorím k vám ako lekár: „Všetci ste chorí“; pretože som nestretol zdravého človeka v pravom slova zmysle; dokonale zdraví sú iba svätí a anjeli, ktorí žijú na Nebi; ľudia sú chorí, samozrejme nie všetci rovnako. Ak vojde do vášho domu lekár, povie vám: „váš dom nie je hygienický, pretože nie je otočený na sever; vyjdite z tejto izby a presťahujte sa do južnej; musíte mať okná dostatočne otvorené, aby vošiel čistý vzduch a svetlo; zmeňte prikrývku, sústreďte pozornosť na stravu atď.“ A láska hovorí to isté – „Vaša izba je na sever, nehygienická, musíte žiť v južnej izbe, v ktorej vás môže zohriať slnko, inými slovami chce povedať: „Musíte byť trpezliví a láskaví“. Hovorí: „To sú moje dve ruky, ktorými neustále pracujem – sú to ruky lásky“. A viete, koľko stoja tieto dve ruky? Nedoceniteľné bohatstvá. Ak vlastníte takéto ruky, ste v stave všetko urobiť. Opakujem, aby vám narástli duchovné ruky, bezpodmienečne musíte mať trpezlivosť a láskavosť. Ak sa vzdáte týchto dvoch vlastností, vaše vonkajšie orgány nebudú môcť reagovať, ani vnútorné sa nebudú môcť rozvíjať tak, aby sa prejavila čnosť.

A prečo musíte byť čnostní? Pretože čnosť vám prinesie všetky nevyhnutné materiály na vybudovanie vášho domu, prinesie vám všetky šťavy, ktoré sú potrebné pre váš rast. Čnosť nie je niečo abstraktné, je to niečo reálne, ktoré je vždy v stave tvoriť.

Preto tí z vás, ktorí rozumejú, musia pochopiť, v čom spočíva trpezlivosť v pravom slova zmysle – nie je trpezlivosťou, aby si znášal urážky: to vôbec nie je trpezlivosť; tajomstvom trpezlivosti je, ak vás človek urazí, nájsť v urážke dobrú stránku a zužitkovať ju. Urážka – to je veľmi tvrdý orech, ktorý vám niekto dal: musíte ho rozbiť, vybrať zvnútra jadro a zjesť ho. Ak by ste sa takto mohli stravovať, boli by ste veľmi zdravými. Ak ľudia o vás zle hovoria, alebo vás ohovárajú, dávajú vám jedlo, a keby ste dokázali skonzumovať toto jedlo, boli by ste priveľmi spokojní. Ľudia vám hádžu tvrdé kamene; musíte ich rozbiť, pretože vo vnútri týchto kameňov sú poklady, ktoré môžete získať a obohatiť sa nimi. Keď prídete domov, začnite premýšľať a modliť sa k Pánu, aby ste pochopili, čo je trpezlivosť. Zatiaľ sa veľa ľudí zaoberá hlúposťami, veľa kresťanov chce byť veľkými, slávnymi, mať veľa vedomostí. Vporiadku, vedomosti prídu, stačí iba, ak ich budete vedieť pochopiť a využiť; môžu byť aj silou, ktorá zahrňuje priazňou vás a vašich blízkych, len aby ste ich využili, ako treba; avšak môžu byť aj batohom na chrbte človeka.

Láska nezávidí. Teda aby ste zistili, či vás navštívila ozajstná láska, musíte sa popýtať, či nezávidíte. Ak závidíte – nemáte lásku. Láska musí vždy existovať v našich skutkoch; je potrebná v tomto našom živote, aj v budúcom, ešte aj v ďalšom, a čím vyššie stúpame, tým hlbší zmysel v nej nachádzame. Odteraz sa musíme vydať na túto cestu: iná cesta do Neba neexistuje. Poviete: „Toto je ťažká cesta, nedá sa ísť inou?“ - Nedá. Inou cestou sa môžeme dostať kdekoľvek inde, no nie do Kráľovstva Božieho. Láska nezávidí, na klamstvo neodpovedá klamstvom, zlo neopláca zlom, všetko pretrpí. Samozrejme nehovorím, že závisť, hrdosť nikdy nenavštívia naše srdce; niekedy prídu ako hostia, no za to nás nebudú súdiť; ale nesmieme sa s nimi spriateliť. Avšak niekedy sa chytíme za ruky so závisťou a povieme o ľuďoch: „ten je zlý, dávajte si pozor pred ním“, čím urobíme život človeka nešťastným. Závisť nie je nič abstraktné, ako vidíte, sú to bytosti, ktoré nadobudli záporné vlastnosti; dokonca existujú na zemi ľudia, ktorí sú stelesnením závisti.

Až keď si osvojíme tieto dve vlastnosti – trpezlivosť a láskavosť – dozvieme sa o histórii nášho života, dozvieme sa, prečo sme priišli na zem. Opäť vám uvediem príklad pšeničného zrna, vo svete niet príkladnejšieho plodu ako je pšeničné zrno; ak sa chcete naučiť procesu trpezlivosti, zoberte si príklad z trpezlivosti pšeničného zrna. Bez trpezlivosti budete rozčarovaní. Veľa ľudí vám nebude veriť. Poviete: „Ľudia sa neriadia podľa mňa“. Prečo by sa mali riadiť: ľudia sa nenarodili na to, aby sa podľa vás riadili. Budú počúvať vaše učenie, ale aby sa podľa vás riadili – nikdy. Často sa pýtate: „Koho stúpencom ste?“; skutočne môžete byť stúpencami, no niekedy môžete byť oklamaní, avšak ak budete iba stúpencami Boha, nikdy nebudete oklamaní. Cesta je jedna, aj Ježiš Kristus to povedal: „Ja som cesta“. Ak ťa nenasledujú ľudia, dá sa povedať, že nie si na správnej ceste. Niekto môže povedať: „Ja neverím“ a vydá sa na inú cestu; no jedného dňa sa presvedčí, že nie je správna; život mu to povie, pretože je veľkou skúškou. Ale poviete: „Presvedč ma“. „Nechcem ťa presviedčať. Hovorím ti, že tento chlieb, ktorý ti dávam, z neho sa naješ“. – Ale povedz mi, z akých prvkov pozostáva, s akou vodou je zamiesený“. Nemám čas. Budeš jesť chlieb? – „Nechcem“. Vkladám ho do tašky a odchádzam. Spýtate sa ešte: „Čo je láska, z akých prvkov je vytvorená?“ Ak sa budeš veľa vypytovať, hodím ju do tašky, prehodím ju cez plece a vydám sa ďalej na cestu; poviem ti: „Teraz nemám čas zaoberať sa týmito otázkami“. Život je niečo kladné – skúste, vezmite si z tohto chleba a najedzte sa, uvidíte. Láska je jedlo pre život: bez nej sa nedá žiť, ani nič vo svete dosiahnuť. Niektorí ľudia majú veľmi hmlistý pojem o láske, a to vo vzťahu k obchodu, k učeniu, k vojne. Všade musí byť láska; je to veľká sila. Sila, ktorou teraz zdvíham toto sklo, je tiež láska. Túto istú silu možno vložiť aj do dela, hodiť granátom a zabiť veľa ľudí, môže sa prejaviť v zemetrasení, dokonca môže zničiť aj celú zem, môže vytvoriť aj nový svet. Je relatívne, ako sa použije určitá sila. Láska je sila, ktorá sa môže využiť po istej regulácii. Ľudia sú sebeckí, keď sa dostaví láska, chcú ju zatvoriť v sebe. No ak by bola v nás zatvorená, zničila by naše steny a vyšla by von. V takom príbytku, v ktorom by sme ju chceli zatvoriť, nezostane. A zrodí sa smrť. Smrť je proces zničenia akejkoľvek egoistickej mysle a želania; Boh ňou zničí všetky budovy, v ktorých sú zamurovaní zlí duchovia. Naše srdce a náš rozum musia mať všetky podmienky na to, aby pochopili lásku. Je tichá, spokojná, no súčasne má úžasnú silu. Svet je blaženosťou, ak sme s ňou v harmónii; avšak ak nie sme s ňou v harmónii, v prírode neexistuje nebezpečnejšej sily, ako je láska. Preto ľudia všeobecne hovoria: „Kto veľa miluje, veľa aj nenávidí“. Toľko, koľko je silná z kladnej stránky, toľko je silná aj zo zápornej stránky; preto treba byť veľmi opatrný. Keď máme lásku, nesmieme sa k nej stavať záporne, pretože ona vtedy pôsobí ničivo – objavia sa choroby, utrpenia, rozpad spoločnosti. Mnohí hovoria, že Boh je láska, a ako láska nesmie trestať. Pán je súčasne dobrodušný aj náročný. Keď vidí, že sme nespokojní, hovorí: „Dajte mu na chrbát jeden kilogram“. Pýtame sa: „Prečo mi dávajú tento náklad?“ Avšak On, bez toho, aby odpovedal, povie: „Dajte mu ešte jeden kilogram“. A keď nás to pritlačí, nemôžeme sa pohnúť. Vtedy začneme hovoriť: „Pane! Prepáč mi“ – „Odoberte jeden kilogram“; čím viacej sa modlíme, tým viacej kilogramov nám stiahnu z chrbta. A keď Pán zloží z chrbta celý náklad, spýta sa nás: „Hm, poučil si sa?“ – „Dobre som sa poučil“. – Ak nechceš, aby som ti viacej dával náklad, musíš byť láskavý k okolitému svetu, ku všetkým okolo teba, ako aj oni musia byť k tebe láskaví a trpezliví; títo tvoji malí bratia môžu hrešiť, no ty musíš mať trpezlivosť, tak, ako mám ja; v ten deň, keď prekročíš zákon, začnem ti opäť nakladať na chrbát“. – „Nemôžem to nosiť“. – „Budeš nosiť“. Povedal som vám, ako sa môžeme oslobodiť od svojho nákladu. Každý musí zo srdca povedať Pánovi: „Z duše a srdca som vďačný za to, čo Si mi dal“; pretože Boh dal všetkým ľuďom tisíce bohatstiev – „Vodu ničí smädný chodí“. Veľa obchodníkov je nespokojných – prečo? – pretože mali 10 000 leva a nestačili im. Ak im dáš 20 000, aj tak im nebudú stačiť; ak im dáš 50 000, 100 000, aj tak nebudú spokojní. Viete, čomu sa podobá ľudstvo v súčasnosti? Určite ste čítali o jednom rybárovi, ktorý našiel jedno pekné oko. Spýtali sa ho: „Koľko chceš za to oko?“„Koľko váži.“ – „Odvážte ho.“ Dali 10 gramov, oko bolo nespokojné, dali 20 gramov – opäť bolo nespokojné, dali 100 gramov – nespokojné, dali jeden kilogram, 100 kilogramov, 1 000 kilogramov, 10 000 kilogramov, všetko zlato – aj tak oko zostalo nespokojné. „Čo urobíme – nedá sa vyplatiť?“ – začali sa vypytovať. Napokon zavolali jedného starého mudrca a spýtali sa ho: „Čo máme robiť?“; - „Je to veľmi ľahké“ – odpovedal mudrc – „vezmite trochu hliny a posypte ňou oko“. Urobili tak a miska váh s okom sa zdvihla hore. Aj Pán, keď jedného dňa uvidí, že sme nespokojní, povie: „Dajte trochu hliny na jeho oči“, a budeme už spokojní. Tak ako my často radi solíme a koreníme naše jedlo, aj Pán nám dá trochu soli alebo korenia, aby nás urobil spokojnými. Pretože život nepozostáva z veľa, čo máme, ale z toho, čo by sme mohli využiť v danom momente, a z toho, aby sme boli vďační za to, čo nám Boh dal. Vtedy nám Boh dá ešte väčšie blahá.

Takže túto hlavu musíme použiť v praktickom živote: musíme začať pracovať a byť užitoční svojim bratom, ktorí sú okolo nás. Sme ako v škole – učíme sa; nie sme ako v škôlke. Kostol je veľká škôlka; tam môžeš zasiať všetko; avšak škola je záhrada, do ktorej musia byť zasadené iba veci, ktoré prinesú úžitok.

V škole sa musíme naučiť, ako treba opracovať a zasadiť dobré a užitočné veci.

A v súvislosti so školou existuje vzťah medzi srdcom a rozumom – musíme nielen rozsádzať, ale aj kultivovať a poukázať na tie základné zákony, podľa ktorých sa má rozvíjať život.

Poviete: „Prečo mi Boh nedal väčšie schopnosti, väčšiu silu, viacej peňazí?“ Vidím viacero dôvodov. Koľkokrát vás posielal pracovať na pole, vás, vašich dedov a pradedov, namiesto toho, aby ste sa zaoberali opracovávaním svojho rozumu a srdca, zaoberali ste sa chuťou zakázaného stromu, robili ste nové a nové pokusy, ktoré stáli celý váš kapitá. Koľkokrát ste išli jednotne na pole, namiesto toho, aby ste pracovali, utekali ste a obrátili sa k Nemu a prosili Ho, aby vám dal opäť niečo zdarma. Ste ako žiaci, ktorých chcú otec a matka urobiť žiakmi, ale oni sa nechcú učiť, utekajú zo školy; väčšina z vás zutekala z tejto božej školy. Hovoríte: „ Toto nie je pre našu hlavu, poďme kade ľahšie. Veľakrát ste tak hovorili, takže aj teraz tak môžete povedať. No nie je to rozumné. Ten, kto sa chce naučiť božiemu zákonu, dostať sa na vyšší stupeň, vyzdvihnúť sa v oblasti svätých, odkiaľ bude pozerať jasne na život, a aby sa aj Pán blahosklonne naňho pozeral, bezpodmienečne musí absolvovať Božiu školu na zemi so skúškou zrelosti. V tom spočíva blaho každého. Tí, ktorí ste v tomto svete nepripravení, budete jazdiť na koňoch, budete orať, lámať kamene, budete robiť cesty, pokiaľ sa nenaučíte tomu, čomu vás učia kone, pluhy, kamene a cesty – musíte sa pripraviť na Kráľovstvo Kristovo. Pán posiela neposlušné deti lámať kamene, poslušným deťom dáva šľachetné zamestnania. Poviete: „Ťažké je toto učenie“. Áno, je to pravda, pre lenivých, súhlasím s tým, že je ťažké; no pre usilovných, pracovitých a skromných – ukrýva bohatstvá. Viete, prečo je červík v zemi, žaba vo vode, vták vo vzduchu a človek medzi nimi? Sú to štyri veľké platformy života. Poviete mi: „To sú abstraktné veci“. – Nie sú abstraktné; sú to štyri veľké pravdy, ktoré vám ukazujú úzku cestu – cestu Božej mysle. Je úzka – to je pravda; no skrývajú sa za tým vážne príčiny, ktoré teraz nemôžem vysvetľovať. Nachádzajú sa za hranicami tohto sveta.

No vrátim sa k slovu „láska“, ktorej ľudia zobrali soľ, prekrútili ju; udupali jej dobrotu, jej krásu a narušili jej zvučnú harmóniu do takej miery, že zostali z nej iba chrapľavé zvuky, ktoré dráždia naše ucho. A my si hovoríme: „Láska – to sú ilúzie života, prázdne túžby mladých a zelených dievčat a mládencov, ktorí sa naháňajú za nedolapiteľným tieňom života“. Áno, tieň; no za týmto tieňom je realita, z ktorej vyteká šťava života, ktorou si duša neustále hasí smäd, ako ustatý pútnik pri studenom a bystrom horskom prameni. Aké neoceniteľné bohatstvo, aké neoceniteľné vedomosti sú ukryté v tomto jedinom slove! A keby ľudia vedeli, ako správne vyslovovať toto slovo, tak, ako bolo pôvodne vyslovené Božími ústami, všetko naokolo by sa usmievalo a s dojatím by počúvalo toto volanie. Mohli by mať magické žezlo starých mudrcov, pred silou ktorého sa všetko podrobovalo dobru. Mnohí povedia: „Akým šťastím je, ak človek môže vlastniť takéto žezlo!“ Správne, je to najväčšie šťastie, ktoré môže získať človek na zemi. A môže ho získať, ak sa bude všemožne usilovať ísť za týmto blahom.

Teraz vám ešte poviem: ak sa najskôr v živote naučíte trpezlivosti – aby ste vždy a všetko pretrpeli s pokorou a radosťou – nájdete pravdu. Vašou netrpezlivosťou a zlými myšlienkami vytvárate ťažkú atmosféru vo vyššom dome. Žena je nespokojná, pretože muž dostáva iba 150 leva; to chce, tamto chce – želania, želania, želania; ale kto bude na vás robiť, kto vám ich zaobstará, ak nie vy sami? Napríklad ak by chceli mať všetci plné sýpky bez toho, aby pracovali, kde by k nim prišli? Blahá sa ťažko získavajú – prácou. Preto musíme byť spokojní s tým, čo nám Boh ráčil dať vo svojej veľkej Múdrosti.

Neradím vám, aby ste nikdy nepočúvali rady ľudí. Môžete si z nich zobrať poučenie, avšak každý musí počúvať tú radu, ktorú vložil Boh do svojho svedomia. Všimnite si, čo ľudia hovoria a ak je to v súľade s tým, čo vám Boh hovorí vnútorne vo vašom svedomí, poslúchnite ich; ak nie, nikdy sa nepridŕžajte cudzích rád. Ak sa chcete osolobodiť od chýb, bezpodmienečne musíte poslúchať Pána: každý, kto nepočúva Boha, je nerozumný, ale je otrokom vonkajších záľub, ľudí, všetkých.

Hľadáte Pána – kde? On je vo vás, vo vašom rozume, vo vašom srdci. Prejavuje sa týmito dvoma možnosťami. Dobre počúvajte svoj rozum a svoje srdce – Boh k vám nimi hovorí. Niekto vám nahovorí, že rozum a srdce sú pokazené. Nie je to pravda. Ak by bol náš rozum a naše srdce pokazené, ako by sme poznali Pána? Máme v sebe aj pokazené veci, ale všetko nie je pokazené. A ja sa vás pýtam: ak neveríte svojmu rozumu, komu veríte? Ak je váš rozum a vaše srdce pokazené, ako moje, načo budem vo vás veriť? V koho musíme veriť? V Pána, ktorý žije v nás. A ak veríme v seba, veríme aj v svojho brata. Kto neverí v Pána, ktorý v ňom žije, nemôže veriť ani v druhých ľudí. A ten, kto nie je láskavý k svojim blížnym, nie je Boha hoden. Preto pán hovorí, že máme milovať svojich blížnych. Náš blížny je zranený, rozpätý, pribytý na kríži. Boh na Nebi nie je váš; ukrižovali ste ho. To je pravda, čítate v Evanjeliu. Vaše spasenie sa neudeje inak, len ukrižovaním – utrpením a láskavosťou. Vtedy príde vaše oslobodenie. Poviete: „To je namáhavá práca“. Nie je namáhavá. Nemajte obavy. Ukrižovať na kríži je príjemné, Pán trpí na kríži tisíce rokov. „Nebudeme trpieť?“ – nebudete trpieť. Ľudí, ktorí sa boja utrpenia, v škole nepotrebujeme. Musíte byť Bohu vďační za tie utrpenia: On ich zoslal. A tieto utrpenia, ktoré teraz prežívate, ste si zaslúžili, ste ich hodní. Keby Kristus nebol nosil tŕňový veniec, keby nebol pribitý na kríži, ako by prejavil lásku? Milovali by ste ho dnes, keby žil ako cár? Milujete ho preto, lebo bol ukrižovaný na kríži pre naše spasenie.

Preto odteraz buďte hrdinovia, nebojte sa utrpení a povedzte svetu, že ste muži a že nie jeden kríž, ale desať krížov ste schopní uniesť. Jeden sa sťažoval, že kríž, ktorý nosil, bol veľmi ťažký; Pán povedal: „Zoberte mu ho“ a voviedol ho do jednej veľkej sály a povedal mu: „V tejto sále sú veľké a malé, zlaté aj strieborné, železné aj kamenné kríže, vyber si nejaký“: človek chodil, chodil, našiel jeden malý kríž a povedal: „Tento krížik chcem“. – Ale veď toto je kríž, ktorý si nosil doteraz; tento kríž som ti už dal“, povedal Pán. Často zveličujeme naše utrpenia. No oni sú cestou nášho vystúpenia k Bohu. Preto, ak niekto trpí, musíme si povedať: „Ten je hriešnik, ktorý sa zachraňuje. Ja si ho vážim a poviem mu: „Bratku, si bližšie k Nebu; želal by som si byť na tvojom mieste“. Ak niekto povie: „Nevidel som utrpenia“, ja mu poviem: „Ešte si zelený“. Zelené je pekné, no keď začne zrieť, prídu utrpenia. Teraz si dobre zapamätajte túto myšlienku, dávam vám ju na zamyslenie. Keď k vám príde utrpenie, tešte sa a ďakujte Pánovi, že vás miluje a posiela vám ho. Utrpenia sú príznakom Božej Lásky, nech všetci nosíme tento kríž. Preto aj celému bulharskému národu, ako duši, dal Pán tieto utrpenia, aby si osvojil tieto dve veľké vlastnosti – nekonečné utrpenie a láskavosť. Ale poviete: „Gréci a Srbi sú takí a onakí“. – Nevadí – netreba tomu venovať pozornosť, vy sa naučte zvládnuť úlohu pre vaše spasenie, a nezaoberajte sa tým, akí sú oni: nič nezískali, príde čas, keď sa budú aj oni učiť úlohu, ktorú ste vy dostali skôr, za čo musíte byť povďační, a nie reptať, „Nás ukrižovali“. – „Nevadí – vy ste bližšie ku mne“, odpovedá Pán, „iní nie sú; teraz sú ďaleko, ale aj oni prídu na toto miesto“. Keď vás ukrižujú, vojdete do Kráľovstva Božieho. Preto, radujme sa, že máme niečo viac na tomto svete. Buďme všetci nasledovníci Kristovi a dôstojne nosme meno kresťania na zemi. Čo povedia druhí, to nechajme stranou. Buďme nekonečne trpezliví a láskaví a spĺňajme svoj dlh k Bohu tak, ako to cítime vo svojich mysliach a želaniach. A na tejto veľkej ceste sa nikdy nezastavujme, ale bojujme smelo, rozhodne, povzbudzujme každého, kto bojuje spolu s nami. To je sila, ktorou prekonáme terajšie ťažkosti.

Beseda, uskutočnená 6. Júla 1914 v Sofii

Preložila Gabriela Žlebeková, 15. 1. 1999

 

Home English Russian French Bulgarian Polish Deutsch Slovak Spanish Italian Greek Esperanto

About    Search History    Top 100    Search Help